GAJDY

História gájd


História gájd - gajdice

Gajdy vo svete

Máloktorý hudobný nástroj má takú dlhú tradíciu, je súcastou hudobného inštrumentára tolkých národov a mal také spolocenské uplatnenie ako gajdy. Archaický pôvod, velké územné rozšírenie a dôležitá spolocenská funkcia sú tými základnými atribútmi, ktoré podmienujú dôležité postavenie gájd medzi ostatnými hudobnými nástrojmi, ako aj opodstatnenost na ne zameraných bádatelských aktivít.

Gajdy predstavujú do istej miery "Internacionálny" a integrujúci prvok v hudobných kultúrach národov. Nachádzame ich v rôznych obmenách a typoch na britských ostrovoch , vo Francúzsku, Taliansku, na Balkáne, v strednej Európe, u národov bývalého ZSSR, na Blízkom Východe, v prednej Ázii a v severnej Afrike. V jednotlivých európskych krajinách sa vytvorili nielen osobité nástrojové typy, ale napr. v Škótsku, Francúzsku, Španielsku,, Bulharsku a inde sa gajdošská tradícia stala integrálnou zložkou národnej kultúry. Inak tomu nebolo ani na Slovensku, kde sú gajdy súcastou rolníckej a pastierskej kultúry a kde ovplyvnili vznik osobitých tanecných typov, celú skupinu fašiangových melódií a nápevy k vianocným hrám a obchôdzkam. Protikladom "internacionálneho" charakteru gájd sú špecifické znaky gajdošskej tradície toho-ktorého národa.

Napriek úsiliu mnohých hudobných organológov nie je pôvod gájd doposial jednoznacne urcený. Platí to rovnako o teóriách, ktoré predpokladajú existenciu gájd v hudobných kultúrach najstarších národov - u Sumerov, Chaldejcov, Babyloncov, Asýrcov ci Peržanov, ako aj o názoroch, ktoré stotožnujú pravlast gájd s oblastou prednej Ázie. Ten obsahuje dôležité stopy vývoja gájd v podobe píštal s jednoduchým jazýckom klarinetového typu z trstiny alebo rákosia, t.j. tým tónotvorným zariadením, ktoré nachádzame - popri dvojitých hobojkových jazýckoch - u väcšiny typov gájd dodens. C. SACHS i další autori upozornujú aj na dvojité píštaly prednej Ázie, ktoré spája s gajdami taký dôležitý princíp hry, akým je vedenie melodického hlasu s jeho burdónovým sprievodom.

Na základe zachovaného inštrumentára predoázijských, ale aj severoafrických a európskych krajín sa dá tušit cesta, ktorá viedla od najjdenoduchších jazýckových nástrojov ku vzniku gájd. Odhliadnuc od rôzneho rozmiestnovania hmatových otvorov možno ako hlavné fázy vývoja oznacit pripojenie ozvucnice na konci píštaly, pripojenie ochranného náustku zabranujúceho priamemu kontaktu úst hráca s jazýckom a zavedenie vzduchového rezervoára, najskôr pevného, neskôr elastického.

O šírení gájd z prednej Ázie do Európy máme len kusé informácie. Popri najstaršej, no nejasnej zmienke o gajdách v starom Grécku, t.j. narážke na ne v textoch Aristofanových komédií (asi 446-338 p.n.l), jednoznacnejšie údaje o gajdách pochádzajú z doby cisárskeho Ríma. Vdacíme za ne Suetoniovi (asi 69 - 140 n.l) životopiscovi rímskych cisárov. Rimania charakterizovali podstau konštrukcie nástroja názvom tibia utricularis, t.j. píštala s mechom.

Prvý konkrétny opis gájd obashuje až tzv. Jeronymov list Dardanskím z 9.storocia. Približne z tohto obdobia pochádza nález dvojitej jazýckovej píštaly zo slovansko-avarského hrobu na území bývalek Panónie ako predpokladanej melodickej píštale. Usudzujúc o jej slovanskom pôvode je J. KRESÁNEK toho názoru, že gajdy boli u nás známe už v rokoch 568 - 791. Ci sa však dostali do stredenj Európy spolu s expanzívnymi výbojmi rímskych légií, ci z územ,ia dnešného Ruska po tej ceste, po ktorej prišli do Európy Slovania, ci arabským a tureckým prostredníctvom a ci dokonca jestvoval v Európe starší keltský typ gájd nie je dodnes jasné.

Gajdy na Slovensku

Na Slovensku byly pod názvem "mulitanky" nebo "moldánky" míneny jednodušší typy dud.28)

V okolí Strakonic se názvem "moldánky" nebo "multanky" oznacovaly malé, kvicivé dudy "bzikalky".29)

Nejvýznamnejší údaj obsahuje zmínka J. H. Gallaše, který na rozhraní 18. a 19. století zaznamenal na Valašsku: "Moldánky - jsou dudy s ctyrmi píštalemi."30)

Sledovali jsme dostupné prameny o tríbordunových dechových dudách, jejichž všecky píštaly jsou opatrené piskory s jednoduchými plátky. Další jednoplátkové dechové tríhlasé a ctyrhlasé dudy ci gajdy, které se vyskytují na stredním Slovensku a v nekterých okolních zemích, jsou odlišným nástrojovým typem, který je vybaven paralelní dvoj- nebo trojpíštalou a jen jedním samostatným bordunem.31)

V západní Evrope ustupovala v organologickém vývoji dud jednoplátková cylindrická M píštala kónické dvojplátkové šalmaji, zatímco B píštaly zustaly vetšinou jednoplátkové. Tento vývoj dokládá od 14. století velké množství ikonografických pramenu. Pripomenme alespon Praetoriem uvedený typ "Schaper-Pfeiff" (Schäferpfeife). Nejznámnejším typologickým reprezentantem, uzavírajícím tento vývoj, jsou dechové skotské Highland-pipes, dmychací Northumbrian Small-pipes a dmychací irské Union-pipes. Jen ojedinelé typy dud prijaly dvojplátek i do B píštal (napr. francouzské musette de Cour, italské zampogna).

  powered by: led žiarovky