GAJDY

História gájd

Gajdy vo svete

Máloktorý hudobný nástroj má takú dlhú tradíciu, je súčasťou hudobného inštrumentára toľkých národov a mal také spoločenské uplatnenie ako gajdy. Archaický pôvod, veľké územné rozšírenie a dôležitá spoločenská funkcia sú tými základnými atribútmi, ktoré podmieňujú dôležité postavenie gájd medzi ostatnými hudobnými nástrojmi, ako aj opodstatnenosť na ne zameraných bádateľských aktivít.

Gajdy predstavujú do istej miery "Internacionálny" a integrujúci prvok v hudobných kultúrach národov. Nachádzame ich v rôznych obmenách a typoch na britských ostrovoch , vo Francúzsku, Taliansku, na Balkáne, v strednej Európe, u národov bývalého ZSSR, na Blízkom Východe, v prednej Ázii a v severnej Afrike. V jednotlivých európskych krajinách sa vytvorili nielen osobité nástrojové typy, ale napr. v Škótsku, Francúzsku, Španielsku,, Bulharsku a inde sa gajdošská tradícia stala integrálnou zložkou národnej kultúry. Inak tomu nebolo ani na Slovensku, kde sú gajdy súčasťou roľníckej a pastierskej kultúry a kde ovplyvnili vznik osobitých tanečných typov, celú skupinu fašiangových melódií a nápevy k vianočným hrám a obchôdzkam. Protikladom "internacionálneho" charakteru gájd sú špecifické znaky gajdošskej tradície toho-ktorého národa.

Napriek úsiliu mnohých hudobných organológov nie je pôvod gájd doposiaľ jednoznačne určený. Platí to rovnako o teóriách, ktoré predpokladajú existenciu gájd v hudobných kultúrach najstarších národov - u Sumerov, Chaldejcov, Babyloncov, Asýrcov či Peržanov, ako aj o názoroch, ktoré stotožňujú pravlasť gájd s oblasťou prednej Ázie. Ten obsahuje dôležité stopy vývoja gájd v podobe píšťal s jednoduchým jazýčkom klarinetového typu z trstiny alebo rákosia, t.j. tým tónotvorným zariadením, ktoré nachádzame - popri dvojitých hobojkových jazýčkoch - u väčšiny typov gájd dodens. C. SACHS i ďalší autori upozorňujú aj na dvojité píšťaly prednej Ázie, ktoré spája s gajdami taký dôležitý princíp hry, akým je vedenie melodického hlasu s jeho burdónovým sprievodom.

Na základe zachovaného inštrumentára predoázijských, ale aj severoafrických a európskych krajín sa dá tušiť cesta, ktorá viedla od najjdenoduchších jazýčkových nástrojov ku vzniku gájd. Odhliadnuc od rôzneho rozmiestňovania hmatových otvorov možno ako hlavné fázy vývoja označiť pripojenie ozvučnice na konci píšťaly, pripojenie ochranného náustku zabraňujúceho priamemu kontaktu úst hráča s jazýčkom a zavedenie vzduchového rezervoára, najskôr pevného, neskôr elastického.

O šírení gájd z prednej Ázie do Európy máme len kusé informácie. Popri najstaršej, no nejasnej zmienke o gajdách v starom Grécku, t.j. narážke na ne v textoch Aristofanových komédií (asi 446-338 p.n.l), jednoznačnejšie údaje o gajdách pochádzajú z doby cisárskeho Ríma. Vďačíme za ne Suetoniovi (asi 69 - 140 n.l) životopiscovi rímskych cisárov. Rimania charakterizovali podstau konštrukcie nástroja názvom tibia utricularis, t.j. píšťala s mechom.

Prvý konkrétny opis gájd obashuje až tzv. Jeronymov list Dardanskím z 9.storočia. Približne z tohto obdobia pochádza nález dvojitej jazýčkovej píšťaly zo slovansko-avarského hrobu na území bývalek Panónie ako predpokladanej melodickej píšťale. Usudzujúc o jej slovanskom pôvode je J. KRESÁNEK toho názoru, že gajdy boli u nás známe už v rokoch 568 - 791. Či sa však dostali do stredenj Európy spolu s expanzívnymi výbojmi rímskych légií, či z územ,ia dnešného Ruska po tej ceste, po ktorej prišli do Európy Slovania, či arabským a tureckým prostredníctvom a či dokonca jestvoval v Európe starší keltský typ gájd nie je dodnes jasné.

Gajdy na Slovensku

Na Slovensku byly pod názvem "mulitanky" nebo "moldánky" míněny jednodušší typy dud.28)

V okolí Strakonic se názvem "moldánky" nebo "multanky" označovaly malé, kvičivé dudy "bzikalky".29)

Nejvýznamnější údaj obsahuje zmínka J. H. Gallaše, který na rozhraní 18. a 19. století zaznamenal na Valašsku: "Moldánky - jsou dudy s čtyřmi píšťalemi."30)

Sledovali jsme dostupné prameny o tříbordunových dechových dudách, jejichž všecky píšťaly jsou opatřené piskory s jednoduchými plátky. Další jednoplátkové dechové tříhlasé a čtyřhlasé dudy či gajdy, které se vyskytují na středním Slovensku a v některých okolních zemích, jsou odlišným nástrojovým typem, který je vybaven paralelní dvoj- nebo trojpíšťalou a jen jedním samostatným bordunem.31)

V západní Evropě ustupovala v organologickém vývoji dud jednoplátková cylindrická M píšťala kónické dvojplátkové šalmaji, zatímco B píšťaly zůstaly většinou jednoplátkové. Tento vývoj dokládá od 14. století velké množství ikonografických pramenů. Připomeňme alespoň Praetoriem uvedený typ "Schaper-Pfeiff" (Schäferpfeife). Nejznámnějším typologickým reprezentantem, uzavírajícím tento vývoj, jsou dechové skotské Highland-pipes, dmychací Northumbrian Small-pipes a dmychací irské Union-pipes. Jen ojedinělé typy dud přijaly dvojplátek i do B píšťal (např. francouzské musette de Cour, italské zampogna).